Teplo, nové chute, vlastné kakao, úrady aj nečakaný psí príbeh. A tiež rozhodnutia, ktoré nás približujú k životu, aký si tu chceme vybudovať.
Keď sa telo konečne prispôsobí
Pred týždňom som mala pocit, že prežívam bod zlomu. Posledné dni však priniesli citeľnú zmenu k lepšiemu. Zdá sa, že som si konečne zvykla na teplo. Podľa údajov v mobile sú vlhkosť aj teploty rovnaké ako pri našom príchode. Už však nemám pocit, že z toho odpadnem. Na priamom slnku sa síce stále dlho nezdržiavam, ale vzduch mi už nepripadá taký ťažký. Horúčavu vnímam ako bežnú súčasť dňa, nie ako niečo, s čím musím neustále bojovať.
Popoludňajšie lejaky ma stále úprimne tešia. Milujem búrky. Na Slovensku, aspoň tam, kde sme žili, bolo výdatných dažďov žalostne málo. Tento rok neprišli takmer vôbec. Všetko vysychalo a záhradkárčenie pripomínalo márny boj. Tu je krajina krásne zelená, plná života aj jedla, ktoré rastie takmer samo.
V minulých článkoch som sa už zmieňovala o tom, že mi vyhovuje jesť každý deň podobné jedlá. Vnáša mi to do života poriadok a nemusím míňať energiu na neustále rozhodovanie, čo si dám. Po príchode do Kostariky som však často nevedela, čo vlastne jesť. Chvíľu mi trvalo, kým som si našla kombinácie, ktoré mi chutia, zasýtia ma a dajú sa pripraviť z miestnych surovín. Teraz však konečne cítim, že v tom mám jasno.
Jednoduchý jedálniček z miestnych surovín
Na raňajky si dávam banán — náš vlastný banán 😊 — s papájou, bielym jogurtom a arašidovým maslom. Banány sú zdrojom draslíka, vitamínu B6, vitamínu C a vlákniny. Papája obsahuje najmä vitamín C, provitamín A a vlákninu, navyše skvele hydratuje telo. Nevyhadzujem ani papájové semienka. Sú jedlé, majú výraznú, mierne štipľavú chuť a v malom množstve ich pridávam priamo k ovociu. Semiačka totiž majú protizápalové a protiparazitné účinky. Vďaka tejto kombinácii mám v raňajkách nielen sviežosť a energiu, ale aj viacero dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Jogurt dopĺňa bielkoviny a zdraviu prospešné baktérie, arašidové maslo zasa zdravé tuky. Zatiaľ som tu nenašla iný druh orechového masla. Ani to naše nie je stopercentné, no nateraz je lepšie ako nič. Orechy a semienka sa v miestnych obchodoch predávajú iba v smiešne malých baleniach. Možno budem mať viac šťastia, keď sa vyberieme na väčší nákup na sever krajiny. Dovtedy sa teším z toho, čo máme poruke.
Obedy máme všetci podobné: ryžu, rybu alebo kuracie mäso a k tomu zeleninu či ovocie. Je to jednoduché, sýte a praktické jedlo. Ľahko ho obmieňame podľa toho, čo práve zoženieme.
Na večeru si najčastejšie pripravím vajíčka s avokádom a kozím syrom, ktorý je tu úžasný. Ak mám uvarené čierne fazule, pridám aj dve lyžice z nich.
Nie je to komplikovaný jedálniček, no telu dodá všetky živiny, ktoré potrebuje. Keď ma prepadne chuť na sladké, začnem banánom. Ak nepomôže, príde na rad zmrzlina alebo kocka zo sladeného kondenzovaného mlieka. Musím skonštatovať, že tu maškrtím oveľa menej než predtým. Cítim sa ľahšie a lepšie. Miestne suroviny ma navyše povzbudzujú skúšať veci, ku ktorým by som sa doma zrejme nikdy nedostala.
Od kakaového bôbu k vlastnému kakau
Jedným z takýchto experimentov je spracovanie vlastného kakaa. Začala som fermentovať kakaové bôby a s veľkou zvedavosťou sledujem, čo z nich napokon vznikne. Doteraz som kakao poznala najmä ako hotový prášok alebo čokoládu z obchodu. Teraz môžem prvýkrát pozorovať celý proces od začiatku. Fermentovanie je zvláštna zmes plánovania, čakania a neustáleho kontrolovania. Každý deň si všímam vôňu, farbu aj to, ako sa bôby menia. Ešte presne neviem, čo všetko mám očakávať, no práve to ma na tom baví. Učím sa za pochodu. Čoraz viac si uvedomujem, koľko práce sa skrýva za vecami, ktoré sme doma kupovali bez rozmýšľania. Ak sa prvý pokus podarí, bôby vysuším, upražím a skúsim z nich pripraviť vlastné kakao. Možno nebude dokonalé, ale bude naše. Už len preto bude chutiť úplne inak.
Pozemok je konečne náš
V piatok sa veci pohli aj v administratíve. Dôvodom na prípitok bolo, že pozemok je po takmer štyroch mesiacoch od kúpy konečne napísaný na nás. Keď som na portáli národného registra uvidela svoje meno, takmer som neverila vlastným očiam. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez komplikácie. Úradník nesprávne zadal číslo môjho pasu. Dúfam, že oprava nebude trvať ďalšie mesiace.
Bankové účty a presun peňazí
Podarilo sa mi tiež otvoriť bankové účty. Neznie to dramaticky, no Kostarika dôsledne kontroluje pôvod peňazí. Limity prijatých transakcií sa odvíjajú aj od majetku, ktorý človek v krajine vlastní. Potrebujeme sem previesť zvyšok peňazí z predaja domu, preto sme museli doložiť ich pôvod. Aj to sa našťastie podarilo. Teraz už čakáme len na to, kedy suma dorazí na môj tunajší účet.
Účty spomínam v množnom čísle zámerne. Oficiálnou menou je kostarický colón, no pri stavebných prácach a drahších službách sa tu často používa americký dolár. Preto sme si otvorili jeden účet v dolároch a druhý v colónoch. Z aplikácie VÚB sa navyše colóny nedajú posielať. Pri doterajších platbách v miestnej mene som preto využívala Wise.
Motorka ako sloboda aj investícia
V stredu nás čaká ďalší veľký krok: ideme si kúpiť motorku. Nebude to len praktický dopravný prostriedok, ktorý nám výrazne uľahčí presúvanie po okolí. Jej kúpa zároveň pomôže zvýšiť hodnotu našej investície na sumu potrebnú na podanie žiadosti o investorské vízum. Je zvláštne uvedomiť si, že vec, ktorá by doma bola len ďalšou položkou v rozpočte, tu zapadá do oveľa väčšieho plánu.
Motorka pre nás znamená viac slobody pri každodennom vybavovaní. Je aj ďalším konkrétnym dôkazom, že si tu postupne budujeme zázemie. Teším sa na ňu, no zároveň cítim rešpekt. V živote som na motorke nesedela, ale keď to zvládnu približne 11 ročné deti, zvládnem to aj ja. Aj toto patrí k novému životu. Učíme sa fungovať v miestnych podmienkach a robiť rozhodnutia, ktoré sú praktické dnes a zároveň nás posúvajú k dlhodobému cieľu.
Stavebné povolenie a lekcia z miestnych podmienok
Momentálne riešime stavebné povolenie. Rado ako projektant pripravil celý projekt, preto sme si naivne mysleli, že doladenie detailov potrebných na podanie žiadosti nebude stáť veľa. Veľmi sme sa mýlili. Nie som odborníčka, no aj ja vidím, že kvalita a funkčnosť mnohých tunajších stavieb zaostávajú za slovenským štandardom. Napriek tomu si miestni architekti vedia za svoju prácu vypýtať odvážne sumy.
Musíme sa s tým zmieriť a prijať miestne podmienky. Nechceme, aby náš projekt zbytočne stál. Kým sa povolenie vyrieši, pustíme sa do terénnych úprav, oplotenia a všetkého, čo sa nepovažuje za stavbu. Mohli sme začať aj skôr. Nechceli sme však upravovať pozemok, ktorý ešte oficiálne nebol náš.
Teddyho neplánované dobrodružstvo
Na záver milý príbeh z iného súdku. Do nášho života sa možno čoskoro zamotá aj nečakaný psí príbeh. Zdá sa, že tunajšia fenka Firo otehotnela od nášho Teddyho. Zatiaľ to nevieme s istotou, no všetko tomu nasvedčuje. Predstava malých šteniatok je milá a zároveň trochu desivá. Človek sa presťahuje na druhý koniec sveta, rieši pozemok, banky a stavebné povolenia. Jeho pes si pritom pokojne zariadi vlastnú životnú kapitolu.
Teraz čakáme, či sa naše podozrenie potvrdí. Premýšľame, čo by to znamenalo pre Firo, jej majiteľov aj pre nás. Samozrejme, deti sú nadšené a veľmi fandia Teddymu, aby sa stal otcom. Je to presne ten typ udalosti, ktorý sa nedá naplánovať ani zaradiť do zoznamu úloh. Pripomína mi, že náš nový život netvoria iba veľké rozhodnutia a úrady. Tvoria ho aj zvieratá, susedia a drobné príbehy, ktoré sa začnú odohrávať bez toho, aby si pýtali povolenie.
Po mesiaci už nezačíname od nuly
Keď sa obzriem za prvým mesiacom, mám pocit, že sme za krátky čas prežili viac než inokedy za celý štvrťrok. Nie všetko ide podľa predstáv. Takmer každý vybavený krok otvorí ďalšie dve otázky. Napriek tomu už necítim iba chaos z presťahovania. Pomaly si vytvárame rutinu a miesta sa nám stávajú známe. Veci, ktoré ma spočiatku vyčerpávali, sa menia na bežnú súčasť dňa.
Máme svoj pozemok, bankové účty, plány, rozpracované povolenie a množstvo menších projektov. Popritom ochutnávame, pestujeme a fermentujeme. Stále sme len na začiatku a určite nás čakajú ďalšie komplikácie. Po tomto týždni však mám prvýkrát silnejší pocit, že sa neposúvame iba na papieri, ale začíname si tu naozaj vytvárať domov.
Pridaj komentár