Domáce vzdelávanie v zahraničí: prečo učíme deti sami v Kostarike

Náš príbeh o individuálnom vzdelávaní – od rozhodnutia cez vybavovanie až po realitu v trópoch

Možno by ste čakali, že za rozhodnutím učiť deti doma stojí nespokojnosť so školou. U nás to tak nebolo. Cesta k domácemu vzdelávaniu bola úplne iná, než by ste si mysleli. Niektoré moje osobné názory sa vám možno budú zdať kontroverzné. Napriek tomu sa s vami chcem podeliť o to, ako sme sa k individuálnemu vzdelávaniu dostali, ako sme ho vybavili a ako vyzerá v praxi na druhom konci sveta.

Nebolo to kvôli škole: naša skúsenosť so slovenským školstvom

Nepatrím medzi ľudí, ktorí zatracujú celý školský systém. Ani zďaleka si nemyslím, že by som pri výučbe odviedla lepšiu prácu než pani učiteľky v našej domácej škole. Pravdu povediac, školu v Čečejovciach sme mali veľmi radi – deti aj my, rodičia. Personál je vysoko kvalifikovaný a neustále sa ďalej vzdeláva. Niekto by možno vnímal ako negatívum, že ide o dedinskú školu. Opak je však pravdou. Škola napreduje s dobou, sleduje nové trendy a jej priestory sú moderné a dobre udržiavané. V tomto smere podľa mňa za mestskými školami nijako nezaostáva.

Za veľké pozitívum považujem práve to, že je to menšia škola. Panuje v nej akási rodinná atmosféra. Nikdy sme nemali pocit, že by sa deti medzi sebou vystatovali tým, čo majú, alebo kto má drahšie a lepšie veci. Moje deti sú, pravda, ešte malé. Od rodičov, ktorých deti chodia do mestských škôl, však počúvam, že tam je to bežná realita už v takom ranom veku.

Vo všeobecnosti si myslím, že školstvo na Slovensku je na pomerne vysokej úrovni. Navyše je bezplatné od materskej až po vysokú školu. Áno, do kurikula prichádzajú aj témy liberálnejšieho smeru, ktoré ma osobne znepokojujú. Nemyslím si však, že sa im učitelia budú venovať dopodrobna. Možno som ovplyvnená vlastnou skúsenosťou zo základnej školy. Povinné učivo sa vtedy odrecitovalo, no to, čo bolo učiteľom proti srsti, príliš nerozoberali. Rodičia starších detí by to možno videli úplne inak. Moje deti sú zatiaľ len na prvom stupni, takže bohaté skúsenosti nemám.

Od Bali po Kostariku: ako sme objavili domáce vzdelávanie

Pádny dôvod vybrať deti zo školy sme teda nemali. Rozhodli sme sa však odísť zo Slovenska. Skôr než padla voľba na Kostariku, zvažovali sme Bali. O tomto ostrove som mala naštudované snáď úplne všetko, samozrejme vrátane školstva. Už si presne nepamätám, ako to tam funguje so štátnymi školami. Viem však, že mi nakoniec zostali dve možnosti. Prvou boli predražené medzinárodné školy v angličtine, teda v jazyku, ktorú moje deti zatiaľ neovládajú.

Ako vybaviť individuálne vzdelávanie v zahraničí

Súhlas kmeňovej školy

Prvou otázkou bolo, či nám pani riaditeľka našej školy domáce vzdelávanie povolí. Bol práve marec a blížil sa zápis do školy, takže ideálny čas na riešenie tejto záležitosti. Ak by nesúhlasila, vybrali by sme si Slobodnú školu v Košiciach (Slobodná demokratická škola), ktorá túto formu vzdelávania v našom kraji zastrešuje. Na to však nedošlo. Pani riaditeľku som aj predtým vnímala ako pokrokového človeka, no po jej reakcii nám aj tak veľmi odľahlo. Keď sme jej predstavili naše plány, bola úprimne nadšená. Vysvetlila nám, že keďže sa naše trvalé bydlisko nemení, škola zostáva našou spádovou. Individuálne vzdelávanie v zahraničí nám preto môže povoliť. Veľmi ochotne nám dohľadala ďalšie informácie. Napokon sme podali žiadosť vo forme formulára, ktorý sme od nej dostali. Následne sme obdržali písomné rozhodnutie, že našej žiadosti vyhovie.

Učebnice a povinné predmety

Pred odchodom sme dostali všetky potrebné učebnice. Presnejšie, takmer všetky, pretože sa menilo kurikulum a niektoré nové učebnice ešte neboli dostupné. Učiť sa máme všetky povinné predmety, nie však výchovné či voliteľné. Zatiaľ netuším, ako bude koncom roka prebiehať výmena učebníc. Škola je ochotná poslať ich poštou, ja však mám trochu obavy, či by takáto zásielka sem vôbec dorazila. Toto ešte musím zistiť a vybaviť.

Preskúšanie online

Preskúšanie prebieha na základe žiadosti rodiča, a to buď na konci školského roka, alebo na konci cyklu, teda po troch rokoch. Skúšanie by bolo online, čo je obrovská úľava, keďže letenky medzi Kostarikou a Slovenskom sú naozaj drahé. Momentálne sa prikláňam ku každoročnému preskúšaniu. Ak by sme sa totiž rozhodli zapísať deti do školy tu, budeme mať k dispozícii potrebné podklady vo forme vysvedčení.

Predstava vs. skutočnosť: domáca škola v trópoch

Celé som si to, samozrejme, predstavovala nesmierne idylicky – krásne a hladko. Chcela som postupovať presne tempom, akým ide trieda v našej škole na Slovensku. Každé ráno sme mali začínať telesnou výchovou a nemala chýbať ani hudobná výchova. Nič nie je stratené. Myslím si však, že tento plán bude realistickejší, keď budeme mať vlastný pohodlný dom prispôsobený našim potrebám.

Nerátala som s tým, že mi teplo bude toľko uberať energiu. Na pobehovanie hneď ráno ani len nepomyslím. Sú dni, keď mám pre vysokú vlhkosť krvný tlak niekde pod pivnicou a sotva sa prinútim čokoľvek urobiť. Nie všetky dni sú také, no aj tie k životu v trópoch patria.

Do svojich plánov som tiež nezapočítala, aké rozdielne sú moje deti. Esthi by najradšej naraz prepísala celú písanku a naučila sa všetky písmenká abecedy v jeden deň. Félixa zase treba niekedy hodiny prehovárať, aby napísal aspoň jedno o – a ak sa dá, aby nevyzeralo ako hruška. A potom je tu Dávidko, ktorý je vo vyššom ročníku. Potrebuje, aby som mu niektoré veci vysvetlila podrobnejšie, preto je učiť ho naraz s dvojičkami niekedy nemožné.

Pani učiteľky som obdivovala už v materskej škole. Po tejto skúsenosti si však všetkých pedagógov vážim ešte viac. Často mám problém udržať na uzde tri deti naraz, nieto ešte celú triedu rozjarených detí. Napriek tomu napredujeme celkom dobre. V niektorých predmetoch deti svoju triedu predbehli, v iných sme trochu pozadu. Nie je to však nič, čo by sa nedalo dobehnúť. Napríklad dnes je príjemnejší deň. Celú noc bola búrka, je zamračené a vzduch je ľahší aj chladnejší. Musíme to využiť.

Školstvo a domáce vzdelávanie v Kostarike

Kostarika zrušila armádu po občianskej vojne v roku 1948 a uvoľnené financie presmerovala najmä do školstva a zdravotníctva. Ústava dokonca stanovuje, že verejné výdavky na štátne školstvo nesmú klesnúť pod 6 % HDP ročne. Školy tu nájdete na každom kroku, často aj pri menších osadách. Dostupné sú štátne aj súkromné, často dvojjazyčné školy, pričom predškolská a základná výchova je povinná.

Domáce vzdelávanie v Kostarike nie je oficiálne uznané ani upravené zákonom. Podľa organizácie HSLDA by mali všetky maloleté deti – domáce aj cudzinci – navštevovať školu schválenú ministerstvom školstva (MEP). V praxi ide skôr o šedú zónu, ktorej sa venuje aj odborná správa kostarickej učiteľskej komory Colypro. V roku 2025 sa v parlamente posudzoval aj návrh zákona č. 24.648, ktorý by domáce vzdelávanie upravil. Ministerstvo školstva ponúka aj programy otvoreného vzdelávania (Educación Abierta), ktoré však nie sú domácim vzdelávaním v pravom zmysle slova. Naše deti sú naďalej žiakmi slovenskej školy a učia sa podľa slovenských osnov. Zatiaľ tu žijeme na turistické víza a získanie trvalého pobytu môže trvať ešte niekoľko rokov. Ak by sme sa však rozhodli zapísať deti do miestnej školy skôr, aj to je možné.

Čo bude ďalej? Ideme deň za dňom

Uvidíme, ako sa tu bude naša situácia vyvíjať a ako sa bude dariť deťom. Veľa bude závisieť od toho, či si nájdu kamarátov aj mimo školského prostredia. Možno časom usúdime, že bude lepšie ich niekam zapísať. Ešte otáznejšie to bude, keď deti dorastú na strednú školu. To je však ešte veľmi ďaleká budúcnosť. Nechcem nič plánovať dopredu, a tak ideme deň za dňom. Napokon, aj o Seleške som si kedysi myslela, že tam zostarnem. A nakoniec sme všetko predali a začali odznova na úplne inom kontinente.

A čo vy? Uvažujete o domácom vzdelávaní, alebo s ním už máte skúsenosti? Napíšte mi do komentárov – rada si prečítam vaše otázky aj postrehy.